V samom srdci cintorína mesta Námestovo sa nachádza výnimočný objekt - mauzóleum rodiny Murínovej, ktoré sa začiatkom roka 2025 stalo oficiálne národnou kultúrnou pamiatkou. Stavba, ktorá nesie v sebe nielen architektonickú hodnotu, ale aj významnú historickú stopu, púta pozornosť svojou neobyčajnou centrálnou dispozíciou, umeleckou výzdobou a pohnutým príbehom.

Informáciu priniesli Ing. arch. Karol Ďurian, PhD. a Mgr. Jana Piecková z Krajského pamiatkového úradu Žilina na webe Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

Zdroj: Koláž Žilina SP21/Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Počiatky výstavby

Cintorín v Námestove, kde sa mauzóleum nachádza, vznikol v polovici 19. storočia, po tom, čo sa pochovávanie presunulo z okolia farského kostola. „Objekt mauzólea je situovaný na umelo vyrovnanej terase s mierne zvažujúcim sa terénom južným smerom. Z archívneho výskumu (Peter Buday, 2021) vieme, že na základe žiadosti Mateja Murína, predloženej slúžnemu okresu Námestovo, mu obec rozhodnutím z 3. mája 1896 vyhradila plochu na miestnom cintoríne za účelom výstavby mauzólea, avšak pod podmienkou vydania stavebného povolenia zo strany slúžnovského úradu,“ konkretizovali pamiatkari.

Rozhodnutie bolo podľa zverejnených informácií potvrdené zápisnicou z 19. mája 1896, kde sa uvádza presná plocha 13 x 9 metrov v strede cintorína. Zaujímavosťou je, že na tejto ploche sa už dlhé desaťročia nepochovávalo. Hoci sa pôvodné stavebné plány nezachovali a meno architekta nepoznáme, z monografie mesta sa dozvedáme, že stavbu iniciovali bratia Matej a Arpád Murínovci. Podľa spomienok miestneho obyvateľa, pána Šipoša, na výstavbe sa údajne podieľali talianski majstri.

Zdroj: Koláž Žilina SP21/Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Funkčná premena a citlivá rekonštrukcia

V 70. rokoch 20. storočia prejavilo mesto Námestovo záujem o odkúpenie schátranej stavby s cieľom jej adaptácie na Dom smútku. „So súhlasom vlastníkov sa v rokoch 1978 – 1979 začalo s rekonštrukciou objektu, pričom sa mesto zaviazalo dodržať, že hroby pod kaplnkou i oltár zostanú neporušené (oltár bol však po prestavbe prekrytý), mramorové tabule sa nanovo osadia, sakrálne predmety budú odovzdané rímskokatolíckej farnosti, príbuzným bude umožnený vstup do kaplnky,“ informovali Ďurian a Piecková z Krajského pamiatkového úradu Žilina s tým, že rekonštrukciu projektovala Ing. arch. Jariabková a výtvarné riešenie interiéru vrátane vitráží, svietnikov a dekoratívnych prvkov navrhol významný slovenský maliar Ladislav Záborský.

Architektonická a umelecká hodnota

Dvojpodlažná tehlová stavba s podzemnou kryptou má pôdorys gréckeho kríža a dominantnú kupolovitú strechu ukončenú lucernou s ozdobným kovovým krížom. Podľa slov pamiatkarov sa vyznačuje výnimočnou centrálnou dispozíciou a harmonickým rozvrhom priestoru. V interiéri sa nachádza oltár sv. Antona Paduánskeho s obrazom z roku 1897, ako aj umelecké diela od Ladislava Záborského - vitráže, plastiky, dekoratívne panely a svietniky.

„Exteriér stavby je vzhľadom na krížový pôdorys veľmi členitý. Členitosť podporuje systém striech rôznych tvarov a výšok, ako aj pravidelný rytmus operákov s dekoratívnou funkciou a ukončením kamennou viacstupňovou nadstavbou. Hlavná dominantná kupolovitá strecha so štvorcovou základňou je vo vrchole ukončená lucernou s ozdobným kovovým krížom. Nižšie osadené strechy ramien kríža sú sedlové. Takmer totožné fasády so symetrickou kompozíciou sú ukončené trojuholníkovým štítom. Pôvodne boli fasády zdobené v omietke ustúpenými krížmi a plastickými rímsami s geometrickými vzormi,“ ozrejmili kompetentní.

Zdroj: Koláž Žilina SP21/Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

Význam pre región

Mauzóleum rodiny Murínovej predstavuje jedinečný príklad pohrebnej architektúry prelomu 19. a 20. storočia v regióne Oravy. Je zároveň dokumentom kultúrneho a spoločenského statusu rodiny Murínovej, ktorá zanechala výraznú stopu v histórii mesta. Mauzóleum sa stalo národnou kultúrnou pamiatkou v januári 2025.